Feromagnetický materiál, ktorý je vystavený pôsobeniu externého magnetického poľa zosilňuje účinok iniciačného magnetického poľa a pôsobí na svoje okolie. Veľkosť magnetickej indukcie závisí hlavne od konštrukčného materiálu a veľkosti telesa. V prípade hornín je výsledná indukcia úmerná koncentrácii a druhu prítomného feromagnetického minerálu, iniciátorom je zemský magnetizmus. Generované pole telies spôsobuje deformácie v obecnom magnetickom poli, ktoré umožňujú lokalizovať alebo popísať štruktúry, telesá a rozhrania s odlišnými magnetickými vlastnosťami.

Pravdepodobne prvé zmienky o využití silového pôsobenia podpovrchových feromagnetických štruktúr na zemské magnetické pole, k lokalizácii ložísk nerastných surovín sú datované do 17-teho storočia, keď švédsky baníci pozorovali neprirodzené chovanie sa strelky magnetického kompasu a na základe týchto pozorovaní lokalizovali plytko uložené ložiská železnej rudy.

Nemecký astronóm a fyzik Johann von Lamont sa intenzívne venoval výskumu zemského magnetického poľa a aktívne presadzoval výstavbu celosvetovej siete magnetických observatórií. V roku 1841 navrhol a skonštruoval magnetický variometer, ktorý bol inštalovaný na observatóriu v Mníchove. Neskôr navrhol a zostavil prvý prenosný magnetický teodolit, čím prispel k vzniku magnetometrie ako odvetvia prieskumnej geofyziky. Primárnou úlohou Lamontovho teodolitu boli terénne merania variacií zemského magnetického poľa mimo vybudovaných observatórií, ale už v roku 1843 sa Freiherr von Wrede teoreticky zaoberá možnosťou použitia Lamontovho teodolitu na identifikáciu a lokalizáciu zmien normálneho magnetického poľa zeme, spôsobených prítomnosťou hornín s obsahom feromagnetických minerálov. Ale až švédsky astronóm a fyzik Tobias Robert Thalen zdokonaľuje metodiku meraní pre účely geologického prieskumu a úspešne zrealizuje viaceré terénne merania, za čo v roku 1875 získava ocenenie na medzinárodnom kongrese geografických vied v Paríži. V ďalšom období Thalén prispieva k popularizácii magnetometrických metód prieskumu a viaceré úspešné akcie vo Švédsku vzbudia zaslúžený záujem; v ostatných častiach sveta sa magnetometrické metódy v tom období s podobným záujmom nestretnú.

K zásadnému zlomu v konštrukcii registračných aparatúr dochádza až v druhej polovici 20-teho storočia. Využitím odlišných fyzikálnych princípov je dosiahnuté mnohonásobné zvýšenie citlivosti a rýchlosti zberu dát, čo zároveň rozširuje možnosti aplikácie magnetometrických metód.